Výber vhodných dôchodkových alebo podielových fondov zo strany sporiteľov je veľmi často ovplyvnený výsledkami investičných dotazníkov. Z nich sa sporitelia dozvedia odpoveď na otázku, akú toleranciu k riziku majú. Inak povedané – dozvedia sa, či patria do skupiny konzervatívnych (riziko nevyhľadávajúcich), vyvážených (neutrálnych) alebo agresívnych (riziko vyhľadávajúcich) typov sporiteľov. Problém s investičnými dotazníkmi je ten, že takmer vo všetkých prípadoch určujú typ tolerancie k riziku jednotlivých sporiteľov v okamihu jeho vyplnenia (statický pohľad) a nezohľadňujú veľmi dôležité faktory ako sú vek sporiteľa, dĺžka sporivého horizontu, aktuálna výška úspor, cieľ sporenia a zostávajúci čas sporenia.

Pri investičných rozhodnutiach o alokácii úspor medzi rizikové a bezrizikové (resp. menej rizikové) finančné aktíva je dôležité zohľadňovať vzťah sporiteľa k riziku prostredníctvom kapacity rizika. Pojem kapacity rizika predstavuje objektívnejší prístup k stanoveniu miery rizika, ktorú si sporiteľ môže dovoliť vzhľadom na svoj vek, aktuálnu výšku úspor, celkovú a zostávajúcu dĺžku sporivého horizontu.

Toleranciou k riziku môžeme chápať ako objem rizika, ktoré je sporiteľ ochotný na seba prevziať. Naopak, v prípade kapacity rizika hovoríme o objeme rizika, ktorý si môže sporiteľ dovoliť prevziať na seba vzhľadom na vek, objem úspor, dĺžku zostávajúceho a celkového horizontu sporenia.

Veľmi často môže nastať situácia, najmä v prípade mladších sporiteľov v počiatočnej fáze sporenia s veľmi dlhým horizontom sporenia (niekoľko desiatok rokov), kde by bol sporiteľ označený za konzervatívneho sporiteľa vzhľadom na jeho toleranciu k riziku (výsledok investičného dotazníku), ale pri objektívnom určení kapacity rizika by mu vyšlo odporúčanie absolútne agresívneho sporiteľa.

Poďme sa bližšie pozrieť na to, ako je možné zadefinovať kapacitu rizika s využitím iba časovej citlivosti.